Ľudová škola v Hlinnom si aj po vzniku československého štátu udržala charakter školy cirkevnej – gréckokatolíckej. O jej postavení , materiálnych podmienkach, o menovaní správcu školy a zároveň kantor - učiteľa, o jeho platových a iných pôžitkoch (najmä naturálnych) rozhodovala cirkevná obec prostredníctvom školskej stolice, ktorej predsedal po roku 1918 miestny duchovný správca, o. Eduard Šmilňák. Po štátnej línii ju riadil Školský inšpektorát v Humennom. Od roku 1915 do roku 1939 správcom školy a zároveň učiteľom a kantorom v jednej osobe bol Viktor Duraník. Do Hlinného prišiel z obce Remeniny. Až do roku 1934, a to aj napriek vysokému počtu školu navštevujúcich žiakov, ktorý dovoľoval zo zákona zriadiť dvojtriedku, bola škola iba jednotriedkou. Školská budova napriek niekoľkým opravám bola vo veľmi zlom stave o čom hovoria aj zápisy správcu školy V. Duraníka.

Druhou učiteľskou silou, o prijatí ktorej rozhodla roku 1934 školská stolica v zložení o. E. Šmilňák ako predseda a jej členovia J. Petrík, M. Pižont, Š. Tabaka, M. Soták, Ján Kalafa a J.M. Sakal, sa stala Mária Šajtárová, pôvodom Češka. Súhlas na vypísanie tohto konkurzu dalo Ministerstvo školstva a národnej osvety ČSR. Školská stolica rozhodla o jej prijatí predovšetkým z dôvodov praktických. Javila sa potreba vyučovania ručných prác, preto bola uprednostnená pred uchádzačmi – mužmi. Z jej podnetu školský rok 1934/35 skončil po prvý raz vydaním školských osvedčení pre žiakov školy.

Od školského roku 1935/36 učiteľku M. Šajtárovú nahradila dočasná učiteľka Anna Bartošová a túto od šk. roku 1936/37 vystriedala Mária Kočárová. Správca školy V. Duraník od školského roku 1934/25 začal viesť školskú kroniku, v ktorej zachytil všetky významné udalosti týkajúce sa školy. Z jeho zápisov sa dozvedáme, že otvorenie nového školského roku bolo mimoriadne slávnostné.

Ak v šk. roku 1927/28 školu navštevovalo 60 žiakov, v šk. roku 1930/31 ich už bolo 93 a v šk. roku 1936/37 to už bolo 111 žiakov. Nárast počtu žiakov súvisel aj s tým, že hliniansku ľudovú školu navštevovali deti zo susednej obce Zlatník. Deti mávali časté absencie. Okrem nepriazne počasia, keď deti zo Zlatníka prichádzali do Hlinného pešo, najčastejšou príčinou zanedbávania školy bolo, že „ rodičia deti ku poľnej práci pre stále daždivé počasie potrebovali.!

Rok čo rok sa opakoval problém dochádzky školopovinných detí. Najmä v septembri a októbri si rodičia deti ponechávali doma, aby im boli nápomocní pri jesenných zberových prácach, pri pasení dobytka a pod.

Rušné udalosti jesene 1938, ale i následné vojnové roky nemohli sa nedotknúť aj života tých najmenších, žiakov tunajšej ľudovej školy. V októbri a novembri 1938 bolo vyučovanie úplne prerušené. Školská dochádzka bola veľmi narušovaná tým, že si rodičia ponechávali dorastajúce deti na domáce a poľné práce.

Školský rok 1938/39 bol posledným školským rokom pre dlhoročného hlinianskeho správcu – učiteľa a kantora Viktora Duraníka. K 31. augustu 1939 bol penzionovaný. Svojou ľudskou i pedagogickou osobnosťou vtlačil dvom generáciám Hliňanov túžbu po poznaní, po vedomostiach, po čestnom uplatnení sa v živote. Okrem vlastných jedenástich detí bol starostlivým otcom aj pre stovky malých Hliňanov, ktorí prešli „hlinskou jednotriedkou“. Spolu s ním, a to ešte v máji 1939, musela školu opustiť Mária Kočárová, učiteľka českej národnosti.

O novom správcovi školy rozhodla cirkevná školská stolica až v posledný deň v roku 1939. Stal sa ním Jozef Fedor, narodení 11. januára 1919 v Ruskej Novej Vsi v Prešove. V jeho osobe získala obec nielen talentovaného správcu – učiteľa, ale i kantora a vynikajúceho pozorovateľa každodenného života v obci. Tak nás totiž o tom presviedčajú jeho zápisy v školskej kronike, a v pamätnej knihe obce.

Rozhodnutie cirkevnej školskej stolice, obecného zastupiteľstva a nadriadených orgánov bol dobrým signálom, že sa začne s výstavbou novej školskej budovy, pre tunajšiu obec takú potrebnú. Po počiatočných krokoch, keď v apríli 1942 komisia vybrala vhodný pozemok, celá záležitosť bola na dlhé roky zastavená. Z organizačného hľadiska najvýznamnejšou udalosťou bolo pretvorenie dovtedajšej cirkevnej ľudovej školy na školu obecnú. Stalo sa to začiatkom školského roka 1942/43. Význam tohto kroku spočíval v tom, že po prvýkrát mohli školu v rodnej obci navštevovať aj žiaci evanjelického náboženstva a nemuseli absolvovať náročnú cestu za školským vzdelaním do susednej obce Soľ. Zo školy odišla učiteľka I. Onofrejová a ťarcha vyučovania 112 žiakov bola po celý školský rok presunutá na správcu J. Fedora. Bol to pre neho posledný školský rok v Hlinnom, keďže k 1. septembru 1943 bol preložený na Gréckokatolícku ľudovú školu v Orlove.

Od nového školského roku 1943/44 dostala Obecná ľudová škola v Hlinnom nových učiteľov. Príslušnými školskými orgánmi bol za riaditeľa školy vymenovaný Andrej Fedor, rodák z Renčišova v Sabinovskom okrese.

Druhou učiteľskou silou sa na jeden školský rok stala Božena Borcovanová, dovtedy pôsobiaca na Hanušovskej meštianke. Od školského roku 1944/45 ju na krátky čas nahradila Gabriela Šmilňáková, lebo od 1. novembra 1944 „sa vyučovanie úplne prekrátilo pre obsadenie školy nemeckým vojskom a pre vojnové pomery „

Po celé desaťročia požadovaná budova miestnej školy bola odovzdaná až v roku 1966. Spolu s upraveným parkom prispela k skvalitneniu života obce. I nevyhovujúca budova starej gréckokatolíckej fary bola asanovaná a na jej mieste vyrástla nová fara, slávnostne odovzdaná do užívania roku 1979.

Politicko-spoločenské zmeny mali vplyv aj na v školu v Hlinnom. Zákonom SNR z roku 1944 bola poštátnená a zákonom č. 95 z apríla 1948 ( o základnej úprave jednotného školstva ) sa stala „ organickou súčasťou socialistickej výstavby v Československu „. Po formálnej stránke to znamenalo premenu dovtedajšej štátnej ľudovej školy na školu národnú s piatimi postupnými ročníkmi.

V zmysle nového školského zákona z roku 1953 sa zmenili dovtedajšie stredné školy (takou bola pre hliniansku mládež škola v Soli) na osemročné stredné školy. Školským zákonom z roku 1960 sa osemročné stredné školy premenovali na základné deväťročné školy. Ako ZDŠ v Hlinnom s ročníkmi 1.-5. , neskôr upravenými na 1. a 4. ročník, pretrvala do konca 80 rokov. Obdobie rokov 1948 – 1989 predstavuje uzavretý historický celok, v rámci ktorého školu v Hlinnom viedli títo riaditelia: Andrej Fedor (1948- 1966), Jozef Olšav (1966-1970), Michal Ťasko (1970-1974), Ján Kováč (1974-1978), Ján Jedinák (1978-1989). Za roky pôsobenia A. Fedora v riaditeľskej funkcii na vtedajšej dvojtriedke pôsobili títo učitelia: M. Kizáková, A. Mochnáčová, O. Šperková, K. Klubertová, M. Roháč, V. Kmec, J. Mihaľ, Ľ. Slavkovský, M. Fejerčíková ( rod. Žofčáková), Š. Revaiová, I. Bartková a A. Vasiľová.

Prvé roky po februári zaznamenávala škola rýchly nárast počtu žiakov. Situácia sa stala neúnosnou v školskom roku 1952/53, keď do dvoch tried nastúpilo 119 žiakov. Nemalo zásluhou riaditeľa A. Fedora bola v Zlatníku od 1. septembra 1954 zriadená jednotriedna národná škola, aby odbremenila jednak dochádzajúcich žiakov, ale i tunajšiu školu aspoň na čas od predimenzovanosti. Oprávnená požiadavka, aby bola v Hlinnom postavená moderná účelová škola, ani v týchto rokoch nenachádzala združstevňovania, ale i presýtenosť ideologickej práce, ako aj nedostatočná predškolská príprava detí.

Aspoň čiastočným riešením zlepšeniu materiálnych podmienok bola generálna oprava školskej budovy v roku 1955 . Hoci vzhľadom na počet žiakov bola už od 1. septembra1954 povolená aj tretia trieda , k jej zriadeniu nemohlo dôjsť pre nedostatok učební. Riešilo sa to tým, že postupne boli z hlinného „odškolené“ do Soli vyššie ročníky. Ešte pred odchodom riaditeľa A. Fedora z Hlinného, sa roku 1964 začalo s výstavbou novej školskej budovy. Dokončená bola v roku 1966. Bol to nesporne významný medzník v histórii Hlinianskej školy. V tomto roku A. Fedor požiadal odbor školstva Okresného národného výboru v Michalovciach o preloženie na ZDŠ do Fintíc v okrese Prešov.

Za nového riaditeľa bol vymenovaný Michal Ťasko. V Hlinnom pôsobil v rokoch 1970-1974. Ďalšie štyri roky riaditeľom hlinianskej školy bol Ján Kováč, ktorého v tejto funkcii roku 1978 nahradil Ján Jedinák. Jeho príchodom získala škola a obec riaditeľa, ktorý tak, ako jeho dvaja predchodcovia Viktor Duraník a Andrej Fedor – spojil svoj, ale i život svojej rodiny na viac ako dve desaťročia s obyvateľmi tunajšej obce. Hliňania získali v ňom zanieteného pedagóga, dobrého organizátora školského, ale i spoločensko – kultúrneho v obci. Dbal o všestranné povznesenie školy. Ako predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov pre okres Vranov v nemalej miere prispel k ďalšiemu rozvoju tejto spoločenskej organizácie aj v Hlinnom. Školský ovocný sad je potvrdením, že bol aj dobrým pomológom. S pribúdajúcim počtom žiakov sa rozrastal aj učiteľský kolektív. Na začiatku 80. rokov na škole pôsobili: A. Jedináková, M. Geroč, J. Pižontová, M. Virbová, M. Hajdová, M. Kandalová, M. Kriváková, J. Klešč, M. Balogová- Ihnátová, H. Tabaková, M. Madurová, J. Tužáková, E. Žecová a ďalší učitelia. Ako vychovávateľky pracovali E. Isáková, Ľ. Vojčíková a i.

Po období pôsobenia Jána Jedináka (1978 – 1999) v školskom roku 1999 nastúpil na post riaditeľa školy PaedDr. Jozef Baran, ktorý na našej škole pôsobil dva roky. S jeho nástupom do funkcie bola na škole zriadená aj funkcia zástupcu riaditeľa školy, ktorú tieto dva roky vykonávala Mgr. Jana Pižontová.

V školskom roku 2001- 2002 bol riaditeľom školy Mgr. Pavel Kováč a zástupcom riaditeľa školy Mariana Krajníková.

Po jeho odchode bola dočasne funkciou riaditeľa školy poverená Mariana Krajníková.

V rokoch 2002 až 2003 sa konali dve neúspešné výberové konania, po ktorých bol funkciou riaditeľa školy poverený bývalý riaditeľ Ján Jedinák. Funkcia zástupcu riaditeľa školy bola od 1.1.2004 zrušená. V tomto období sa na škole vystriedalo niekoľko učiteľov, ktorí pôsobili iba jeden alebo dva roky.

Od 1.3.2004 po úspešnom výberovom konaní sa riaditeľkou školy stala PaedDr. Vlasta Košárová.

Významnou udalosťou v živote základnej školy bolo roku 1993 dokončenie a slávnostné odovzdanie školskej prístavby. Tým sa vytvorili optimálne podmienky pre jej činnosť. Aj v tomto, po novembri 1989 spoločensko – politicky zmenenom ovzduší, si škola zásluhou obetavej práce pedagogického zboru udržala veľmi dobré postavenie. Okrem osvedčených aktivít z predchádzajúceho obdobia (prírodovedné, literárne, hudobné, či športové súťaže), postupne pribúdali ďalšie.

Naše úspechy!

V zbere liečivých rastlín v roku 1980-88 boli v rámci Slovenska na 2. a 3. mieste, v okrese Vranov vždy na 1. mieste.

Požiarnici a strelci napriek mladšiemu veku sa zúčastňovali obvodných a okresných súťaž a obsadzovali vždy jedno z prvých štyroch miest. Od roku 1978 bolo zriadené oddelenie školskej družiny.

Od roku 2005 pravidelne obsadzujeme popredné miesta v okresnom kole Matematickej pytagoriády.