Aj keď sa v škole rozprávame po slovensky, nárečie nám nie je cudzie, ba naopak, niektorí žiaci v domácom prostredí ho používajú veľmi často. Naše východňarské nárečie sa snažíme zachovať aj u mladšej generácii.
Beseda so spisovateľom Jozefom Jenčom nás o tom presvedčila. Jozef Jenčo napísal tri unikátne knihy vo východoslovenskom nárečí. Knižky obsahujú rozprávky, ktoré sú prevzaté a upravené z predstavení Divadla KĽUD z Kladzian, iné zase inšpirované tradičnými rozprávkami, ale s prekvapujúcimi zvratmi.
Motívom vydania nezvyčajných kníh bol záujem rodičov detí z východného Slovenska, aby mali čo čítať deťom večer pred spaním. Texty sú poskladané z viacerých východoslovenských dialektov, predovšetkým juho - a severozemplínskych. Nesú názov Vichodňarske rozpravočki.
Cieľom napísania kníh bolo, aby sa nárečie zachovalo naďalej aj u mladšej generácii. Už tu je druhá generácia, ktorá hovorí doma len po slovensky, takže dialekty sa vytrácajú. Dôležité je, aby sa deti nebáli hovoriť, písať aj hrať sa s východoslovenskými nárečiami. Keď to nebudeme robiť, stane sa z toho mŕtvy jazyk ako latinčina,” uzavrel Jozef Jenčo, ktorý rozprávky písal rok a ďalší polrok sa upravovali.
Krátkou interaktívnou besedou vo východoslovenskom nárečí boli niektorí žiaci 2.- 4. ročníka vtiahnutí priamo do deja rozprávočiek plné humoru a vtipu.